reportáž

Pamätám si z mojich študentských rokov, že spolužiaci na vtedajšej SPU z iných regiónov boli prekvapení obľubou v lúskaní tekvicových jadierok domácich Nitranov. Mnohí ju ani nepoznali. Už asi nikto nezistí, kedy si ľudia túto zdravú maškrtu obľúbili. Podobne ju asi aj ťažko regionálne vymedzíme. Každopádne, zrnká, jadierka, ale botanicky najpresnejšie semená tekvíc sa stali základom a rozbehom podnikania pre Farmu Tekvička z Malého Cetína pri Nitre.

Farma Tekvička označuje rodinné hospodárenie zahŕňajúce prvovýrobu SHR Marty Kozárovej a výrobné a obchodné oddelenie, ktoré prevádzkuje dcéra Ing. Alena Bernadičová. Do názvu obchodnej značky Farma Tekvička vložili to, s čím predovšetkým vyrástli a čo ich najviac charakterizuje. Aj keď v súčasnosti podstatne rozšírili výrobu o rôzne druhy olejov a ďalších produktov. Za úspechom predaja vidí Ing. Bernadičová aj to, že spotrebiteľ podporí pestovateľa ochotnejšie ako len obchodníka.

Priamy predaj zmenila až pandémia

Podnikanie rozbehli rodičia. V Malom Cetíne si prenajali záhrady a polia a začali pestovať uhorky nakladačky. Rodina si najímala brigádnikov, úrodu triedila v priestoroch miestnej krčmy a odovzdávala do výkupu. Pri drobných uhorkách, ktoré mali najvyššiu hodnotu, však rýchlo zistili, že výkupná cena nedokáže vždy pokryť náročnú ručnú prácu. Časť produkcie preto začali predávať na priamo, napríklad aj v priestoroch známej bratislavskej tržnice na Miletičovej ulici. Model priameho predaja dominoval do pandémie v roku 2020, v súčasnosti polovicu obratu zabezpečuje internetový predaj. A uhorky postupne vystriedali tekvice, zemiaky a ďalšie plodiny.

Najväčší spracovatelia tekvíc na Slovensku

Tekvicové jadierka boli v širšom okolí Nitry tradičnou pochúťkou. Na rozdiel od čerstvej zeleniny sa dali po vysušení skladovať počas celého roka a pražiť podľa potreby. Rodina preto začala pestovať tekvice, jadierka sušila a čerstvo pražené ich predávala na jarmokoch. Z doplnkovej činnosti sa postupne stala hlavná špecializácia farmy.

Rozmach pestovania bol výrazný. V najsilnejších rokoch zabezpečovali zber približne z 1 500 ha tekvíc. Asi 800 ha tvorila vlastná alebo zmluvná produkcia a na ďalších približne 700 ha poskytovali služby, pretože vybudovali kompletnú zberovú technológiu. Časť produkcie smerovala v surovom stave do Rakúska. V Malom Cetíne pestovali a aj pestujú olejnaté bez-šupkové, takzvané štajerské typy a tekvice s jadierkami v pevnej šupke, určenými na lúskanie.

Výmera tekvíc sa v súčasnosti pohybuje rádovo do 300 ha a produkcia zostáva vo vlastnej réžii. Dôvodom nie je slabý záujem zákazníkov, ale predovšetkým rastúce pestovateľské riziko. V ostatných rokoch porasty zasiahli extrémne horúčavy, chladnejšie obdobia počas kvitnutia aj slabé nasadenie plodov. Tekvica je odkázaná na opeľujúci hmyz a kvety sú otvorené len krátko, prevažne dopoludnia. Ak sa nepriaznivé počasie stretne s obdobím kvitnutia, pekný porast ešte nemusí znamenať dobrú úrodu.

Pestovanie

Tekvice sejú zvyčajne v apríli do širokého sponu, aby sa porast dal v počiatočnej fáze plečkovať. Kým rastliny nezakryjú medziriadky, je možné regulovať buriny mechanicky a podľa potreby aj herbicídom. 

Keď dlhé výhony vytvoria súvislý porast, vstup techniky už nie je možný. Pestovateľ...